Rž 1/01:
Používanie QRO v pretekoch na VKV ANTON MRÁZ, OM3LU
V poslednej dobe sa rozprúdila debata o používaní QRO v pretekoch na VKV a hlavne o vplyve na okolité stanice, ktoré sa zúčastňujú pretekov, hoci im ani nejde o výsledok, ale o pekné spojenia. Pokúsim sa o analýzu práce v pásme 144 MHz. Tu ide hlavne o stanice OM3KEE, OM7F, OM3KFF, OM3RRC, OM3KHE, OM3KGW, OM3KII a ďalšie, ktoré používajú viac ako 300 W výkonu.
Po prvé musíme uznať, že pokiaľ chceme dosiahnuť v Európe slušné umiestnenie, tak špičkové stanice nemôžu používať 100 W, alebo nemôžeme v pretekoch znovu zaviesť kategórie používajúce maximálne 10 W. Po druhé musíme zohľadniť ostatné stanice z okolia tých silných. Veľa takýchto staníc sa sťažuje, že si v konteste ani „nepinknú" a majú zarušené celé pásmo. Napríklad z okolia OM3KEE, ktorí obyčajne pracujú z Veľkej Javoriny - JN88UU, sa stále sťažuje zopár ľudí na nemožnosť pracovať v hocijakom VKV conteste. Zaujímavá je ale skúsenosť stanice OM3KII, ktorá pracovala minulý rok v jednom konteste s transceivrom TS-790 a PA 300 W z kóty JN88RT, čo je asi 20 km od Javoriny. Prvé tri hodiny o KEE ani nevedeli a potom sa im museli vyhýbať maximálne na 10 - 15 kHz a inak mohli kľudne pracovať. Čiže dva protichodné názory a obidva zrejme aj pravdivé. Teda ako zabezpečiť koexistenciu všetkých staníc? Pred časom som uverejnil v RŽ článok o používaní zariadení IC-706 a IC-746 vo VKV pretekoch, čo bola len časť tohto problému. Viacerí rádioamatéri sa na mňa obrátili, aby som viac technicky zdôvodnil problém a doplnil ho meraniami. Bohužial na komplexné merania nemám možnosti, ale je to odskúšaný fakt. Nakoniec, praktické skúsenosti i zo zahraničia hovoria jasne. Čo používajú vo svete Tak aké zariadenia používajú dnes vo svete špičkové stanice? Sú to transceivre TS-790, IC-275 a hlavne transvertory ku KV zariadeniam. Na dosiahnutie väčšej pravdepodobnosti spojenia používajú tieto stanice k jednému transceivru viac súčasne pracujúcich anténnych systémov. Obyčajne to býva (u nás) jeden pevný systém smerovaný na DL, jeden pevný smerovaný na S5/9A/I a jeden otočný. Pevné anténe systémy majú široký vyžarovací diagram a zisk je dosiahnutý sfázovaním štyroch až ôsmich štvorelementových antén umiestnených nad sebou. Súčasne sú používané niektoré dva systémy, z ktorých každý má vlastný PA a pri príjme je možný výber z jedného, druhého, či z oboch anténnych systémov. Výber antén sa robí špeciálnymi prepínačmi tak, aby bola dosiahnutá maximálna efektivita počtu spojení za hodinu, čiže prepínanie musí byť ľahké a okamžité. Každá anténa má svoj predzosilňovač, ktorý musí mať tiež vynikajúce parametre a musí sa nechať samostatne zapnúť. Špičkové stanice v Európe používajú na vyhľadávanie staníc pracujúcich len na výzvu a na kontrolu podmienok pracovisko s výkonom 100 W, vzdialené 100 - 200 metrov od hlavného. Obidve pracoviská sú počítačovo prepojené (u nás sa zatiaľ táto konfigurácia nepoužíva). Transceivre používané pre VKV kontesty musia mať veľmi malý vlastný širokopásmový šum vysielaného signálu a veľmi odolný prijímač. Dobrý prijímač má na vstupe tranzistor s nízkym šumom pri prúde 20 - 30 mA, aby mal aj vysokú odolnosť a vysoko odolný zmiešavač. V mf zosilňovači musia byť použité kvalitné kryštálové filtre (pre SSB i CW). Pracovať na CW so šírkou pásma pre SSB sa už dnes nedá. Používaný predzosilňovač musí tiež pracovať s tranzistorom, ktorý má nízke šumové číslo pri prúde 20 - 30 mA. Týmto požiadavkám čiastočne vyhovujú transceivre TS-790, IC-275, snáď FT-767 a približoval sa im R2CW. Ale všetkým týmto požiadavkám vyhovujú dobré transvertory ku KV zariadeniam, čo je určite cesta, ktorou sa budú v blízkej budúcnosti uberať špičkové stanice i u nás. Napríklad OM3KHE používa vlastnými členmi vyvinutý výborný transvertor s transceivrom IC-751, ktorý bol kompletne popísaný v RŽ 5-6/97 (a skoro nikto si ho doteraz nevšimol), OM7F používa špičkový transvertor podľa DJ8ES spolu s KV transceivrom IC-756, ktorý bol popísaný v UKW-Berichte 1/93 a predzosilňovač podľa DUBUSu 1/95. Jediná zmena je použitie tranzistora BF9943 na vstupe transvertora a v predzosilňovači s prúdom asi 25 mA. Staršia, ale stále použiteľná verzia tohto transvertora bola kompletne uverejnená v českom Rádioamatéri 3/00. Ďalší použiteľný transvertor je podľa OE9PMJ a bol popísaný v tatranskom zborníku 1991, len ho treba upraviť pre pásmo 144 MHz a na vstup dať spomínaný tranzistor. Koncové stupne vysielačov musia pracovať v čo najlineárnejšej oblasti, teda musia mať čo najmenšie skreslenie. A čo sa používa u nás Aké zariadenia používajú priemerné stanice u nás? Okrem R2CW a zopár Snežiek je to slušný počet transceivrov FT-221/FT-225. Sú to stále použiteľné zariadenia, len majú malú odolnosť voči silným signálom. Nakoniec, týka sa to všetkých zariadení používajúcich na vstupe a v zmiešavači dvojbázové fety. Pre porovnanie uvediem KV transceiver FT-101, ktorý má na vstupe a v zmiešavači dvojbázové fety a minitransceiver ALINCO DX-70. Obe sú to lacnejšie zariadenia, ale na 7 MHz zistíme veľký rozdiel v kvalite príjmu. DX-70 počúva ako veľké transceivre a na FT-101 nepočujeme skoro nič. Takýto, alebo i väčší rozdiel v odolnosti prijímačov je na VKV medzi FT-221/225 a dobrým transvertorom. Nakoniec, anglická firma MUTEK vyvinula a dodnes predáva vstupný diel pre FT-221/225 (DUBUS - VHF/UHF/SHF Technik II/1984), ktorý má podstatne väčšiu odolnosť a s týmto vstupným dielom je to úplne iný transceiver, hlavne keď si ho zoptimalizujeme i po šumovej stránke. Ďalšia veľká skupina používaných zariadení sú nové transceivre IC-706 a IC-746. Stále si stojím za tým, čo som o nich napísal v RŽ 6/99, transceivre majú malú odolnosť prijímača, napríklad voči IC-275, a ďalším problémom je širokopásmový šum z VCO, ktorý dokáže rušiť i len po prepnutí TRXu na vysielanie, hlavne pri použití koncového stupňa. Rozdiel v odolnosti prijímačov môžem dokumentovať i týmto príkladom. Pri KV konteste sme používali IC-746 na paketovej linke do DX clustra. Všetko fungovalo, až kým sme nezačali vysielať na KV (transceivre boli na jednom stole). Linka sa rozpadla a na paketovej frekvencii boli počuť silné kliksy z KV. Po výmene transceivra za IC-275 nebolo na paketovej frekvencii počuť ani škrabnutie a linka chodila celý kontest. Širokopásmový šum ste si určite všimli, pokiaľ ste boli v susedstve týchto transceivrov s PA. Zrejme by malo platiť, že používanie transceivrov IC-746 a IC-706 (nielen) v pretekoch je možné len vtedy, keď to nikomu z okolitých amatérov nevadí. Práca s koncovým stupňom je však v oblastiach väčšej aktivity alebo pri pretekoch skoro vylúčená. Príjem a hlavne odolnosť voči silným signálom sú slabšie, preto pokiaľ vám vadí silnejšia stanica (a používate IC-706 a 746), je lepšie sa odsmerovať, ako sa hádať o kvalite signálu vysielajúcej stanice. Známy VKV-ista Branko S50C tvrdí, že u nich v Slovinsku je na malom priestore sústredených podstatne viac staníc s QRO a kľudne sa znesú len preto, lebo používajú optimálne zariadenia, hlavne dobré transvertory. Nakoniec, je to vidieť na ich výsledkoch v kontestoch. Predzosilňovače Posledným problémom sú anténne predzosilňovače. Ani tie najlepšie predzosilňovače nejdú používať počas celého kontestu, lebo po ich zapnutí sa zhorší celková odolnosť zariadení voči silným signálom a obyčajne nám potom vadia blízke stanice i so 100 W. Situáciu podstatne vylepší použitie tranzistora BF9943, ale aj tak treba predzosilňovač používať rozumne. Predzosilňovače s tranzistormi BF981 a podobnými typmi znižujú odolnosť prijímača do takej miery, že sa nedajú použiť skoro vôbec. Zhrnutie Viem, že ide o citlivú problematiku, kde si najviac sťažujú stanice s technicky horšími zariadeniami, ktoré len „zobkajú" v konteste. Na protest proti silným „rušičom" ich buď naschvál rušia alebo sa nemiestne rozčuľujú, čo nepomáha nikomu. Riešením problému je: - všetky kontestové stanice musia produkovať čo najčistejší signál bez postranných šumov, kliksov a skreslenia - všetky stanice v konteste musia používať čo najodolnejší prijímač a predzosilňovač Tí, ktorí nemáme takéto zariadenie, musíme uznať, že naše drahokúpené zariadenie je nevyhovujúce do VKV kontestov a preto sa nemôžeme sťažovať na nekvalitný signál silných staníc. Dosiahnutie stavu, kedy nám silné stanice nebudú prekážať, je možné len inováciou zariadení. Silné stanice musia pritom prísne sledovať kvalitu svojho signálu, čo sa týka postranného šumu, kliksov a premodulovania (linearity) vysielaného signálu. Naším spoločným cieľom je maximum QRO staníc zo Slovenska, pracujúcich v kontestoch z dobrých QTH a na výsledok a veľa staníc, pracujúcich i zo stáleho QTH len tak, pre účasť a radosť z pekných spojení. Potom budú brané slovenské stanice za vyspelé a Slovensko za krajinu, na ktorú sa oplatí v konteste smerovať antény.
Rž 2/01:
Ad: Používanie QRO v pretekoch na VKV So snahou o porozumenie som si prečítal príspevok Tóna OM3LU k problematike používania QRO počas VKV pretekov. Som viac prevádzkár, takže technické zdôvodnenie nutnosti používania väčších výkonov ma veľmi neoslovilo. Naviac aj preto, že po pretekoch sa nezmení nič a znova sa bude zlorečiť na rušenie. Skôr sa domnievam, že problém je niekde inde. Ide predsa o rádioamatérov, z ktorých viacerí sa musia cítiť viacmenej, podľa dnes zaužívanej terminológie, diskriminovaní. Mnohých to odrádza a cítia sa menejcenní len preto, že nevlastnia špičkové zariadenia, ako to naznačuje autor článku. S názorom, že sa iba „niekoľkí" sťažujú na stanice obsadzujúce výhodné QTH, odkiaľ sa šíria rušivé signály, nemožno celkom súhlasiť. A to aj preto, že sťažnosti na rušenie sa ozývajú aj zo zahraničia, nakoľko vrcholové kóty „rušičov" sa neraz nachádzajú v blízkosti štátnych hraníc. Bez ohľadu na to, či ich je viac alebo menej, znemožňuje to plnohodnotnú účasť v pretekoch a podieľať sa tak na zdokonaľovaní svojej prevádzkovej zručnosti. Počas môjho zamestnania na Lomnickom štíte som sa viac ako 25 rokov venoval práci na VKV a môžem potvrdiť, že aj s menšími výkonmi sa dá úspešne pracovať, no najmä byť ohľaduplnejší k ostatným účastníkom pretekov, z ktorých viacerí by si chceli rozšíriť svoj denník o ďalšie nové stanice a zeme. Spomínam to iba preto, aby som naznačil, že v minulosti bolo na VKV aktívnych oveľa viac amatérov ako dnes, a to aj napriek tomu, že si zariadenia vyrábali väčšinou „na kolene". Súčasná prevádzačová prevádzka je vhodným prostriedkom na miestnu komunikáciu, ale nie trvalou prácou na VKV. Nemožno sa preto diviť, že rušenie počas pretekov je podrobené oprávnenej kritike. Som si vedomý toho, že súčasný vývoj v rádiokomunikačnej technike, ktorý je a bude stále ovplyvňovať aj rádioamatérov, nemožno nerešpektovať. Otázne zostáva iba to, čo je dôležitejšie a ako riešiť navodený problém. Či jedných znechucovať alebo iných vyzdvihovať a ospravedlňovať, že „vďaka" nim bude svet natáčať antény smerom na Slovensko. Marko OM3CAF
Vítam článok v ostatnom čísle RŽ. Myslím si, že treba problémy riešiť a nie o nich mlčať. Skúste si napríklad spočítať, koľkokrát bolo za posledných päť rokov v zborníkoch alebo v RŽ publikovaných návodov alebo úvah o rôznych lineároch a koľkokrát o odolných predzosilňovačoch, nehovoriac o odolných zmiešavačoch. Tóno OM3LU napríklad v článku spomína tranzistor BF 9943, ale chýbajú bližšie info. Uvádza, že firma MUTEK vyrába lepší vstup pre FT-221/225, s ktorým je to úplne iný trcv, ale kde sa to dá kúpiť a za koľko? Toto by boli konkrétne informácie. Veľmi vhodné by bolo zorganizovať technické stretnutie, kde by tí skúsenejší uviedli, predniesli, predstavili svoje zapojenia, zariadenia, poznatky z literatúry a pod. Nie každý má firemné katalógy, internet, časopisy (napr. ja ich nemám), ale môžem mať chuť zlepšiť situáciu. Možno by z toho bol aj seriál článkov pre RŽ, veď určite bolo v rôznych časopisoch publikovaných veľa článkov na tému - odolnosť, linearita, antény, rušenie a odrušovanie, porovnanie zariadení... Alebo nejaký dobre vybavený rádioklub, či firma, ktorú má rádioamatér (prípadne aj v spolupráci s úradmi štátneho dohľadu) by mohli na nejakom stretnutí premerať prinesené zariadenia napríklad na odolnosť. Hoci aj za mierny poplatok. Nech každý vie, čo má doma a podľa toho nech hľadá riešenie. Uvítal by som aj informácie, či sú na Slovensku jednotlivci alebo kluby, ktoré sa venujú zlepšovaniu parametrov továrenských zariadení. To nemusí byť hneď reklama. Formou interview by sa veľa ľudí dozvedelo, čo sa kde dá zohnať, urobiť, zmerať. Možno by to aj zvýšilo záujem o Rádiožurnál. Nesúhlasím so záverečným zhrnutím v článku, kde sa uvádza, že riešením by bolo, keby všetky stanice vysielali čistý signál a používali odolné prijímače. To je iba definícia problému, určenie cieľa, s ktorým samozrejme súhlasím. Skutočným riešením sú konkrétne kroky, ako tieto ciele dosiahnuť. To všetko sú veci technického rázu, dalšou vecou je ale morálka alebo ham spirit. Peter OM2ASM
Rž 3/01:
Vysvetlenie QRO problémov ešte raz (Reakcia na príspevky OM3CAF a OM2ASM) ANTON MRÁZ, OM3LU
Na môj príspevok o používaní QRO vo VKV kontestov som dostal a počul veľa ohlasov. V minulom RŽ boli uverejnené dva ohlasy. Prvý od Marka OM3CAF, ktorý fakticky obhajoval svoju FT290R a druhý od začiatočníka OM2ASM, ktorý by chcel konkrétne technické informácie, ako si urobiť špičkové zariadenie. V mojom príspevku som nepísal o nutnosti používania QRO, ani som nikoho nenavádzal na rušenie, alebo „diskriminovanie" iných staníc. To len, aby sme si boli načistom, o čo vlastne ide. Takže ešte raz. 1. Povoľovacie podmienky všetci poznáme. Kto by mal stanoviť aký výkon môžu používať kontestové stanice a kto to skontroluje? Keďže platia povoľovacie podmienky, tak len telekomunikačný úrad. Preto je jasné doporučenie západných krajín: Keď používaš QRO, tak musíš mať maximálne čistý signál bez postranných šumov, kliksov a skreslenia (premodulovania), čiže objektívne nesmieš spôsobovať rušenie. S IC706, 746 a 910 sa to nedá dosiahnuť, to je už jasné. 2. Na začiatok skúsme pochopiť skutočnosť z II. subregionálu 2001. Asi 15 km od Javoriny a od OM3KEE pracovala na kopci Pecková stanica OM3KFF, ktorá používala tiež QRO. OM3KEE urobili 178.000 bodov a OM3KFF nieco vyše 180.000. Pritom jedni druhým nevadili a obe stanice používali na 2m TS790, hoci TS790 už dávno nie je najväčšia špička. Transvertor podľa OM3KHE/OM6AA ho určite v odolnosti predčí. Pravda je aj to, že OM3KEE opäť vadila viacerým staniciam, prepytujem.. hlavne tým, ktorí sú presvedčení, že Javorina je ich domáca kóta a nie pre nejakých bratislavákov… Problémom je, že veľa slovenských rádioamatérov používa staré a nevhodné transceivre na VKV kontesty, ako spomínané FT221/225, FT290R, FT408, .. alebo nové, ale tiež nevhodné transceivre ako IC706, IC746, IC910(!) a títo sú vraj diskriminovaní. Tvrdím že, keby mali odolný prijímač problém by „neexistoval" a to je jediná cesta koexistencie staníc v kontestoch, či chceme alebo nie. Takže Marko, vyrob si kvalitný transvertor k Tvojej TS430 podľa OM3KHE a budeš sa „môcť plnohodnotne zúčastniť v pretekoch a tak sa podieľať na zdokonaľovaní svojej prevádzkovej zručnosti". Starú FT290R si môžeš zobrať na túry, či do mobilu. Preto má opodstanenie druhé doporučenie: Všetky stanice v konteste by mali používať čo najodolnejší prijímač. Samozrejme, že každý používa čo má, ale keď používa napríklad FT290R a QRO stanica ho ruší, tak je to jeho chyba a nemá sa čo sťažovať na QRO stanicu.
Tieto dve doporučenia sú veľmi podobné dvom podmienkam, ktoré dala FCC keď z obmedzením povoľovala prevádzku rádiostaníc IC706 v USA. Prvá podmienka: "This device may not cause harmful interference", alebo "Toto zariadenie nesmie spôsobovať rušenie", lebo zrejme vysiela nežiadúce signály a druhá "This device must accept any interference received, including interference that may cause undesired operation", čo znamená "Toto zariadenie musí znášať každé prijímané rušenie, vrátane rušenia neželaným príjmom". Takže je to zariadenie pekné, malé, ale.. Takže Marko a ostatní oponenti, ja som v príspevku rozviedol len tieto dve doporučenia a nič iné. Neobhajoval som prebudené PA, šumiace transcievre ani priateľov z mokrej štvrte rušiacich Vašu prevádzku. Iný problém je, ako dostať svoje zariadenie na vysokú technickú úroveň dnešnej doby ? Treba svoje zariadenia inovovať. Tieto problémy nás nesmú odrádzať od účasti v kontestoch, ale musia nás priviesť na cestu inovácie tak, ako tomu bolo keď sme prechádzali z germániových tranzistorov na kremíkové. Technických článkov z tohto oboru je dosť, len treba nájsť odborníkov, ktorí ich so svojimi skúsenosťami napíšu do Rádiožurnálu. A že voľakedy bolo viac staníc vo VKV kontestoch ? To snáď nie. Snáď bolo viac klubových staníc, ale celkom určite je celkovo našich staníc v kontestoch viac teraz.